Holding you

Viem, že trochu neskoro, no keď už bolo tej Lívie, tak som to dopísala aj keď neskoro. Hodilo by sa skôr s Niallom, ale snáď nabudúce. Dúfam, že sa bude páčiť. Je to oficiálne moja prvá jednodielovka.  Enjoy it! ;)

Pekne oblečená v zimnom kabáte, zababušená do šálu a čiapky, no hlavne s darčekom v ruke som si kráčala chodníkom po zasneženom Holmes Chapel. Aj napriek stálemu sneženiu som s úsmevom na perách kráčala ďalej čím som sa stále približovala k cieľu mojej cesty. Išla som za ním. Pred pár dňami oslávil svoje 19. narodeniny a znova je o trochu starší než ja. Pousmiala som sa a kráčala ďalej, akoby som si zatiaľ neuvedomovala kam idem. Zazvonila som sa zvonček pri bránke, keďže je teraz slávny a len vďaka faninkám sa len ťažko dá dostať dnu, avšak dnes tu nebolo ani jednej, čo bolo nanajvýš divné. Z reproduktora na zvončeku sa ozval hlas jeho mamky a tá ma pustila dnu. Už párkrát som u nich bola. Jeho mamka a nevlastný otec sú strašne milí ľudia. Ak sa pýtate v akom sme vzťahu, tak vám môžem len s úsmevom povedať, že sme veľmi dobrí kamaráti, no v poslednom čase sa skoro vôbec nevídame a tak to všetko zlyhalo. No jeho rodičov som stretla minule v meste a oni ma pozvali k nim, že vraj ma dlho nevideli a ja sa nikdy nezastavím. Po dlhom presviedčaní ma zlomili a ja som napokon ani neviem ako pozvanie prijala a sľúbila im, že prídem. A teraz myslím, že je ten najvhodnejší čas a ja zabijem dve muchy jednou ranou. Dostala som sa k dverám a ani som nestačila zaklopať a už v dverách stále jeho mamka.
'Dobrý Anne, ako ste sa mali cez sviatky?' prívetivo som sa opýtala, keď ma objala.
'Ahoj, bolo nám dobre v kruhu rodiny.' usmiala sa a pustila ma dnu.
'Konečne si k nám zavítala! Uvarím ti čaj?' opýtala sa, keď som si vyzliekla kabát a zobula sa.
'Áno ďakujem, prišla som zablahoželať Harrymu.' snažila som sa o úsmev, no mám pocit, že sa mi skôr podarila čudná grimasa, keďže sa teta zasmiala a podišla k dverám do obývačky.
'Harry, máš návštevu!' zvolala a pokračovala do kuchyne.
'Ale veď ja už nikoho nečakám.' počula som z obývačky Harryho hlas ako sa blíži k dverám. Znervóznela som a keď som ho zrazu uvidela v dverách, nevedela som, čo povedať. On zostal tiež dosť zarazený a skenoval ma pohľadom.
'Hayley?' potichu vyslovil.
'Ahoj Harry...ja..prišla som ti zablahoželať.'  povedala som váhavo a spustila.
'Chcem ti popriať všetko len to najlepšie. Veľa zdravia, šťastia, aby sa ti aj naďalej darilo a faniniek pribúdalo. A nakoniec, aby si aj ty našiel tú pravú a s ňou aj lásku navždy.'  dopovedala som, dala mu pusu na obe líca a podala mu tašku s darčekom.
'Ďakujem, ako si vedela, že mám narodeniny?' opýtal sa s údivom.
'Vravel si mi to ešte v lete.' pousmiala som sa a on ukázal na dvere do obývačky. Následne sa zatváril, že premýšľa, no potom sa len usmial a chytil kľučku. Keď však otvoril dvere do obývačky dosť som sa zarazila. Na gauči sedeli všetci naši spoločný priatelia, no teraz snáď už len jeho. Všetci ma prebodávali pohľadom a razom zmĺkli . Dlhšie som to už nevydržala a utiekla som do chodby. Rýchlo si obula čižmy, kabát schmatla do ruky a vybehla som von.  Keď sa dvere zabuchli počula som ešte tlmený hlas ako kričí moje meno, no mne to bolo jedno. Kabát som rýchlo prehodila cez seba a utekala k bránke. Len čo som vyšla z očí sa mi spustili ďalšie a ďalšie potôčiky sĺz a ja som už ani nevnímala kam kráčam. Avšak vďaka ľadu, ktorý bol namŕznutý na neodhŕnutých chodníkoch spôsobil, že som spadla. Nechcelo sa mi ani postaviť a tak som tam ostala sedieť a v strede chodníka a ďalej plakala. Po chvíli som však ucítila ako ma niekto silno zovrel v náručí a následne vytiahol na nohy, no stále ma držal.
'Hayley, prečo predo mnou utekáš?' opýtal sa ma, no bola by som blázon ak by som z jeho hlasu nevycítila ten smútok.
'Nie, ja neutekám pred tebou, ja chcem len zabudnúť, len ujsť  pred spomienkami.' šepla som, no hlavu som neodvážila zdvihnúť a pozrieť sa do tých jeho krásnych očí.
'Ale veď to sú tie najkrajšie chvíle, ktoré som zažil a ty chceš na nich len tak zabudnúť? Len tak ujsť? A zabudnúť?' hovoril mi do duše.
'Pochop.....veľmi to bolí.' konečne som sa odvážila pozrieť do očí.
'Nie, nie... ty pochop mňa. Mám ťa naozaj rád a záleží mi na tebe, tak predo mnou neutekaj.' snažil sa nestratiť očný kontakt so mnou, no to sa mu darilo len veľmi ťažko, keďže som sklonila hlavu a opäť pozerala do zeme.
'Alebo ty...ty ma nemáš rada?' opýtal sa.
'Ja.....' začala som a ani sama som nevedela ako mám pokračovať. Nemala som ho len rada. Bol pre mňa ďaleko viac ako mal byť. Zašlo to príliš ďaleko.
'Aha....že mi to nedošlo skôr.' sklamane vstal a kráčal preč. Vzďaľoval a mne sa znova spustili slzy a znova pre neho. Ani neviem ako som vstala a dotackala sa domov, no hneď som padla do teplých perín a odmietala som odtiaľ vyliezť.
Od vtedy čo som ho naposledy a ak nešťastne videla uplynuli celé tri mesiace a ja som sa z toho ešte stále nespamätala, no nemohla som byť stále doma zavretá v izbe aj keď som tam trávila všetok svoj voľný čas. Každý deň ten istý stereotyp, ale nevnímala som to. Nevnímala som nič len to aká som bola hlúpa, že som tam ja vôbec šla.
Mamka ma poslala do obchodu na nákup a tak som radšej neprotestovala a šla som skratkou cez park. Keď som ním však prechádzala, niekto zvolal moje meno.
'Hayley?' začula som. Nesmelo som sa otočila a aj keď som ten hlas spoznala neverila som, že volá práve na mňa. Áno uvidela som ho, Harryho, v ruke držal gitaru a hoci nebo najlepší gitarista začal brnkať akési akordy a po chvíli začal spievať.

'Hayley, ja viem, že som možno nemal povedať to, čo som povedal a nemal som ťa tam len tak nechať a už vôbec som ťa tu v Holmes Chapel nemal nechať samú, no prosím prepáč mi to všetko a je ešte niečo, čo musíš vedieť. Vtedy keď som ti povedal, že ťa mám rád trocha som klamal, pretože ja ťa nemám len rád, ale ja ťa milujem, priam ťa až zbožňujem.' povedal, keď dospieval, ale to stál len niekoľko krokov odo mňa.
'Harry, ja..... vedela som už vtedy, ale keď si povedal rád, že ma máš rád, tak som ostala sklamaná, lebo ja som už vtedy vedela, že ťa ľúbim.' vyslovila som.
'Čo si to povedala?? Zopakuj to!' prekvapene na mňa pozeral Harry.
'Milujem ťa, Harry!' skríkla som a konečne som padla do jeho otvorenej náruče. Dvihol ma a aj napriek gitare ktorú mal za chrbtom sa so mnou šialene točil. Keď ma zložil na zem konečne svoje pery pritisol k tým mojím a ja som konečne pocítila, čo som tak dlho potrebovala....

Ours 35

Ďakujem všetkým za krásne komentáre k minulej časti. Hlavne Blue Dein (prepáč neviem tvoje meno) je to fajn, keď vám napíše niekto, kto tiež píše. Hneď si idem pozrieť tvoj blog :) A taktiež dávam do vedomia blog, ktorý vlastní Lauč http://swagandfashionsk.blogspot.sk Určite si ho pozrite, je super! Enjoy it! :)

Hi guys! I'm Lucy and I've got a question to Liam. Kto je to dievča, ktoré sme za posledné dni vídali po tvojom boku? Potom, čo som ju počula sa mi ešte niekoľkokrát počula ako ozvenu v mojej hlave. Hneď som sa však spamätala a svoj pohľad obrátila na Liama. Na jeho tvári som spoznala neistotu a pohľadom zablúdil ku mne. Ak hľadal odpoveď u mňa, tak ju nenašiel, keďže ani ja sama som ju nepoznala. Nikdy sme sa na túto tému nebavili, veď sme ani nemali dostatok času. Po chvíli začali fanúšičky kričať, že chcú počuť odpoveď. Liam sa strhol, čosi pošepol Niallovi a zdvihol mikrofón k ústam.
'Popravde som už pár dní premýšľal nad tým, čo vám poviem, keď mi dáte túto otázku. Dokonca som  sa jej  na to ani nestihol opýtať, ale dúfam, že to čo teraz spravím nenahnevá ani ju a ani vás.' hovoril zatiaľ, čo Niall niekam odbehol a všetci s napätím čakali na ďalšie slová.
Liam sa ohliadol do publika a zase zamieril ku mne. Opäť ma poctivo sledoval akoby chcel vyčítať odpoveď  z mojich očí, pohybov a celkového výrazu.
'Sophie, poď so mnou.' ozval sa zrazu pri mne Niallov hlas a už ma kdesi ťahal.
'Niall, počkaj, kde ma to vedieš?' podarilo sa mi ho zastaviť.
'Za Liamom.' povedal a opäť ma ťahal.
'Ale veď ja tam nemôžem ísť!' zastavila som ho.
'Robím, čo mi povedal Liam, tak poď a potom si to s ním vyriešiš.' povedal, keď sme boli skoro na pódiu.
'Počkaj tu, nie že utečieš!' zasmial sa a vydal sa na pódium aj on. Liam na naňho spýtavo pozrel on len prikývol a kývol hlavou k zákulisiu.
'Rád by som vám predstavil MOJE dievča, ale najprv vás chcem poprosiť, aby ste rešpektovali a neposielali jej nenávistné správy. Pochopte, že ja ju milujem a to, že vy budete proti to nezmení. Ak ma máte radi a chcete, aby som bol šťastný, tak ju rešpektujte a neubližujte jej.' prehovoril Liam a mne sa do očí tisli slzy. Tak krásne to povedal, že som sa už nebála priznať a zverejniť náš vzťah. Bola som viac než len presvedčená, že ma ľúbi a že je to obojstranné.
'Tak nám ju už predstav!' počula som výkriky z hľadiska. Liam zdvihol pohľad a smelo vykročil ku mne. Počas toho sa na mňa krásne usmieval a ja som mala zase raz pocit, že som sa doňho už tisíci krát zamilovala.
'Poď so mnou.' povedal a silno mi zovrel ruku.
'Takže Directioners, toto je Sophie, moje dievča a strašne veľmi ju milujem.' povedal Liam a zadíval sa na mňa, len som sa naňho šťastne usmiala a ďalej sme si pozerali do očí, až sme zabudli, že sme na pódiu.
'Pusu, pusu, pusu!' začala skandovať celá aréna a my sme sa prebrali z tranzu. Liam sa usmial a približoval sa ku mne až ma chytil do náručia a pobozkal. Všetci začali hučať a fanúšičky si to nezabudli všetko natočiť.
Potom sme sa od seba odlepili, pozdravila som fanúšičky a radšej odišla z pódia, aby mohli chalani v pohode dokončiť koncert. Ešte stále otrasená som sa vrátila k El.
'Hm dievča, ty máš šťastie, Liam ťa fakt ľúbi, takto ma nepredstavil ani Louis.' zasmiala sa a poriadne ma objala.
'Ďakujem, no ešte stále som potom otrasená. Liam zajtra odchádza a ja ostanem napospas tomu všetkému sama.' povedala som trochu skleslým hlasom.
'Neboj, to zvládneš. Ja som to tiež musela zvládnuť a naďalej sa to snažím zvládať a ak chceš tento týždeň by som mohla ostať v Paríži s tebou. Teda ak chceš.' usmiala sa.
'Nechcem ťa obťažovať a určite chceš byť s Louisom.' oponovala som jej.
'Ale prosím ťa, mám rada Paríž a keďže mám rada módu je to tu pre mňa ako stvorené. Zájdeme na nákupy a lepšie sa spoznáme, čo povieš?' nedala sa El.
'Tak dobre, ale ja chodím do školy.' pripomenula som jej.
'Ja si aj tak zvyknem rán pospať.' žmurkla na mňa a obe sme sa ďalej venovali koncertu, kde chalani spievali jednu z mnohých pesničiek.
Potom, čo chalani dospievali poslednú pesničku sa s Directioners patrične rozlúčili a pobrali sa do zákulisia. My sme El sme sa vybrali hneď k nim, no najprv sme sa museli pretlačiť cez celý tím. Len čo sa nám to poradilo a už sme zahliadli chalanov, hneď sme sa k nim rozbehli.
'Boli ste skvelí!' zvolali sme s El naraz.
'Poviete nám aj niečo, čo ešte nevieme?' spýtal sa s nosom hore Harry. My sme sa naňho len čudne pozreli na čo on vybuchol do strašného rehotu.
'Veľmi vtipné Harold.' poklepala ho po pleci El a zamierila k Louisovi. Ja som si to tiež zamierila k Liamovi a konečne ho objala.
'Že sa nehneváš, láska.' pošepol mi Liam.
'Za prvé na teba sa neviem hnevať a za druhé krajšie si to povedať už ani nemohol.' povedala som a pobozkala som ho.
'Dúfam, že vieš čo to teraz znamená.' povedal smutným hlasom Liam.
'Nejako to spolu zvládneme.' snažila som sa ho povzbudiť.
'Tak rád by som teraz s tebou zostal. Len teraz sa to dozvedeli a všetci to budú riešiť.' objal ma.
'El mi sľúbila, že tu so mnou tento týždeň ostane, tak budem s ňou.' usmiala som sa.
'Tak to jej musím ešte poďakovať.' povedal a znova ma pobozkal.
Po koncerte sa všetci kamsi podeli. Louis s El si šli ešte užiť Paríž a chvíle spolu. Zayn volal Perrie, že ako dopadol koncert. Nialla zase raz premohol hlad a tak vytiahol Harryho do nejakej reštaurácie na chutnú večeru. Harry trocha protestoval, no keď zbadal Liamov pohľad hneď sa pridal k Niallovi. A tak sme my mohli mať voľný večer.
'Tak kam teraz?' opýtal sa Liam.
'Hm...čo by si povedal na to keby sme sa previezli loďou po Seine?' napadlo ma.
'Skvelý nápad!' a tak sme sa vybrali k rieke, kde sme si ešte pred odchodom stihli kúpiť lístky a nasadli na loď. Spokojne a v tichosti sme si obaja vychutnávali nielen krásu Paríže, ale aj krásu toho času spolu.
'Ideš ku mne?' spýtal sa Liam, keď sme už kráčali po chodníku.
'Nie, ty ideš ku mne.' opravila som ho a on sa na mňa len spýtavo pozrel.
'Rodičia ťa chcú vidieť.' odpovedala som mu na nevyslovenú otázku a pobrali sme sa smerom k môjmu domovu. Keď sme dorazili mama nás vrelo vítala a otec navaril večeru. Celý čas sa niečo Liama vypytovali a stále začínali nové rozhovory. Keď už bolo veľa hodín a naši stále neprestávali postavila som sa, že si pôjdem ľahnúť. Liam ma však chytil za ruku.
'Počkaj, idem s tebou.' povedala a postavil sa.
'Ďakujem za večeru, veľmi mi chutilo a ďakujem, že tu môžem prespať.' prehovoril k rodičom. Oni len kývli a my sme sa mohli odobrať do izby, kde sme obaja spokojne v objatí zaspali.

Ours 34

Trochu dlhšia, ale to len preto, že som sa trochu rozpísala a že so dlh nič nepridala. Tak prepáčte, ale akosi som sa do toho zamotala. Dúfam, že ste mali krásne Vianoce a že sa všetky tešíte na Kiss you, tak ako ja ;) now....Enjoy it! :)

Ráno bolo jedno z najkrajších rán, ktoré som zažila. Bolo to iné ako vtedy pred tým než odišiel, dnešné ráno som aspoň mala istotu, že nikam neodchádza. Dnes síce neodchádza, ale zajtra už hej, no dnešný deň si nepokazím premýšľaním o tom, že zajtra opäť odchádza. Pohľad som otočila k nemu, kde som narazila na dve čokoládové oči, ktoré ma poctivo sledovali.
'Krásne ránko, láska!' povedal a prerušil medzeru medzi nami.
'Aj tebe, už dlh nespíš?' spýtala som sa ho, keď som sa odtiahla.
'Som hore už asi pol hodiny.' povedal len tak a opäť pokračoval v tom, čo som ja prerušila. Takto v posteli sme strávili ešte dobrú hodinku až dvere od našej izby rozleteli do korán a ja som sa, čo najrýchlejšie prikryla plachtou,aby nič nebolo vidno.
'Liáááám, vstávaj, volá ťa Paul!' skríkol Niall na celú izbu.
'Dobré ráno, Nialler!' povedala som a on ostal zarazené stáť.
'Počkať Sophie, ty si tu?..... Prepáčte, ak som vás....' začal koktať a dokonca sa aj začervenal.
'To je v pohode Niall, my sme už nespali. Nevieš čo chce?' spýtal sa Liam.
'Ehm...kto?' opýtal sa ešte stále vykoľajený Niall.
'Paul, veď si vravel, že ma volá.' povedal Liam zatiaľ, čo na seba nenápadne natiahol boxerky, ktoré ležali vedľa postele.
'Jáj, neviem, ja som bol na raňajky a tam ma stretol a povedal mi, že ťa mám za ním poslať.' povedal a ruky si dal do vreciek od riflí.
'Dobre, tak ja idem za ním. Sophie, počkaj na mňa ja som hneď späť a ty Niall, nie že ju budeš obťažovať!' hodil prísny pohľad na Niall a so smiechom odišiel preč.
My s Niallom sme sa ešte chvíľu pozerali na už zavreté dvere a vybuchli sme do veľké rehotu. Niall sa smial tak až sa zvalil na posteľ ku mne. Po pár minútach sme sa už ani nevládali smiať len sme kolo seba máchali rukami, čo spôsobovalo ešte viac smiechu.
'Tak ak si sa mala za ten čas? Máš niečo nové?' opýtal sa ma Niall, keď sme sa už obaja upokojili.
'Ani, vieš chodím do školy a už ma zaradili medzi ostatných!' oznámila som radostne Niallovi.
'Tak to určite pre ten tvoj veľký talent.' povedal a usmial sa. Rozprávali sme sa ešte o tom ako sa mali v Amerike a povedal mi aj pár vtipných zážitkov. Bolo už však veľa hodín a Liam sa nevrátil. Chcela som sa obliesť, no bol tu Niall a ja som bola nahá a nechcela som ho vyháňať.
'Ehm...Niall?' opýtala som sa, keď som už nevydržala. On sa na mňa len spýtavo pozrel.
'Nešiel by si sa pozrieť, kde je Liam?' opýtala som sa váhavo.
'Jasné už je tam nejako dlho.' povedal a postavil sa. Len čo sa mi stihol pozdraviť a ho nebolo. Ja som za ten čas rýchlo vyliezla z postele naša svoje spodné prádlo a rýchlo som si ho obliekla. Práve som našla tričko, keď sa dvere otvorili. Rýchlo som si pritisla k hrudi a pozrela sa kto to prišiel.
'Prepáč Sophie, ale zabudol....' zarazil sa Niall.
'Zabudol...som..si tu....mobil.' povedal a ukázal na posteľ. Rýchlo ho schmatol a už mieril k dverám.
'Ahoj a prepáč, že som ti tu vtrhol.'  povedal, keď zatváral dvere. Ja som sa len zasmiala a konečne sa obliekla. V kúpeľni som sa upravila, no to už prišiel Liam.
'Prepáč, že som musel odísť.' povedal mi, keď ma objímal zo zadu a bozkával na krk.
'To nevadí s Niallom sme mali srandu.' povedala som a zasmiala som sa na tej predstave.
'Hej? A čo ste robili?' opýtal sa ma.
'Ale nič, len mi tu potom vtrhol, keď som sa prezliekala, že si tu zabudol mobil.' zasmiala som sa.
'On ťa videl.....nahú?' opýtal sa.
'Nie, neboj sa, už som bola v tričku.' odpovedala som mu, aby sa nebál.
'Dobre a dnes večer na koncert prídeš, že? Pošlem pre teba Jonnyho.' rozhodol za mňa, no tak či tak by som tam šla.
'Ja by som prišla na taxíku.' prehovorila som.
'N to určite, cez fanúšičky by si sa nedostala.' povedal a zasmial. Ešte sme chvíľu takto zotrvali, no musela som ísť domov. Liam trval na tom, že ma zavezie Johnnyho, no prehovorila som ho, že stačí, keď po mňa príde večer a domov som si zobrala taxík.
'Som doma!' skríkla som, keď sa za mnou zatvorili dvere.
'Ale čo, naša dcéra prišla domov?' opýtal sa ma s údivom ocko.
'Kde si bola? A preč si nám o sebe nedala vedieť? Báli sme sa.' povedal, keď som vošla do obývačky.
'Oci, to stačí. Bola som s Liamom, nič sa mi nemohlo stať a hovorila som mame, že prídem až dnes. A ak dovolíte, nemohol by dnes Liam prespať u nás? Už zajtra odchádza.' povedala som smutným hlasom a hodila pohľad a lá psie oči, ktoré na ocka zaberajú.
'No dobre ešte, že máme veľký gauč.' povedal ocko a už sa zdvíhal, že odíde.
'Ocíí!' povedala som so smiechom.
'Tak dobre môže, ale nesklam sa Sophie.' povedal, no to som sa už naňho zavesila a on sa len smial.
'Neboj oci, už sa nesklamem.' objala som ho a už som pálila do kuchyne, kde nádherne rozvoniavalo. Konečne som sa poriadne najedla, keďže som dnes ešte nejedla. Akonáhle však môj zrak padol na hodinky, hneď som utekala d kúpeľne, kde som si konečne dopriala sprchu. Potom som sa postavila do izby a hľadala som niečo vhodné, čo by sa hodilo na dnešný večer. Rýchlo som sa obliekla, vlasy len tak zopla, jemný make up a už som bola hotová. Do malej kabelky som nahádzala potrebné veci a už som utekala dole, keďže už cez okno som videla ako dole stojí auto.
'Dobrý, vy ste Johnny?' opýtala som sa nesmelo, keď som zišla dole.
'Áno a vy musíte byť slečna Sophie.' povedal a otvori mi dvere. Ja som nasadla a počkala som, kým si sadne sa miesto šoféra. Počas cesty sme sa rozprávali a všeličom a dokonca sme si aj potykali. Arénu sme obišli zozadu a zadným vchodom sme vošli dnu. Na krk som dostala kartičku, aby som sa tu mohla voľne pohybovať bez toho, aby ma niekto zastavil. Johnny mi povedal kam ísť a ja som už o pár sekúnd stále pred dverami s nápisom One Direction. Vošla som dnu a len, čo ma zbadali, všetci ma milo privítali a hlavne poriadne vystískali. Niall sa spočiatku trocha červenal, no potom ho to prešlo.
'No nechajte je už.' povedal Liam a odháňal ich odo mňa.
'Ahoj láska.' povedala som a konečne som mu dala tu pusu, ktorú si prosil.
'úúúúúúú' začali chalani, no len čo na nich Liam vrhol svoj pohľad prestali a začali sa smiať. Až teraz som su všimla, že na gauči pri Louisovi sedí nejaké dievča a tiež sa smeje.
'Ehm....ja som Sophie.' prehovorila som k nej a bolo mi divné, že ja začínam konverzáciu.
'Ahoj, som Eleanor, ale volaj ma El.' povedala a objala ma.
'A hlavne, tykaj mi.' zasmiala sa.
'A ty si...?' spýtavo som sa na ňu pozrela, keďže mi akosi nedochádzalo.
'Jáj, prepáč chodím s Louisom.' povedala a usmiala sa naňho. Ja som len prikývla a zasmiala sa, že mi to nedošlo. Potom sa však chalani odobrali na pódium a my s El sme sa na nich pozerali z boku pod pódiom. Zaspievali zopár pesničiek, prezliekli sa. Potom odpovedali na pár otázok. Opäť zaspievali a keď odpovedali na otázky, jedno dievča im položilo otázku, ktorá mi vyrazila dych...

To be continued....

                                              Tá fotka je úplne úžasná ♥

Ours 33

Tak a máte to tu. Zase raz ďakujem za zdieľanie :) Pridávam až dnes, keďže som sa v predošlé dni akosi k tomuto nedostalo, ale konečne som niečo napísala a pridávam. Opätovne však zase ja zdieľam blog http://lazblogabout1d.blog.cz/ ktorý majú Zuzka s Lenkou ;) V ankete zatiaľ vyhráva Harold, tak to, aby som začala písať... but now, Enjoy it! And please coments :)

K nám sme dorazili čosi po 16tej a práve, keď sme vchádzali do bytu, tak sa z dverí vyvalil ocko, ktorý sa zase kamsi ponáhľal. Lepšie povedané ponáhľal sa do reštaurácie. S Liamom sme mu len pozdravili a už utekal preč. Následne sme vošli do bytu a prešli do obývačky, kde sme našli rozvaleného Chrisa ako sa zas a znova napcháva.
'Ahoj bráško, mamka tu nie je?' spýtala som sa, keď som vošla do obývačky.
'Čaute, nie šla na nákup.' povedal a naďalej sledoval Simpsonovcov práve bežiacich v televízií.
'Okay, tak keby niečo sme v izbe.' povedala som a on len prikyvoval. Liamovi som naznačila, aby šiel za mnou a on poslušne prikývol a šiel. Zavreli sme sa v izbe a ja som premýšľala, čo budeme robiť.
'A teraz?' opýtala som sa po chvíli.
'Čo a teraz?' nechápal Liam.
'Nič len rozmýšľam, čo budeme robiť.' povedala som a usmiala sa naňho.
'Ja by som aj o niečom vedel.' povedal Liam a pritiahol si ma k sebe. Bozkával ma a pomaly sa so mnou posúval k posteli.
'Liam...' snažila som sa ho prerušiť, no on neprestával.
'Nemôžeme je tu Chris.' dopovedala som len čo sa mi podarilo na chvíľu odtiahnuť.
'Je v obývačke.' zamumlal a pokračoval.
'Môže sem kedykoľvek prísť.' oponovala som mu, no nemôžem poprieť, že sa mi to nepáčilo.
'Zamkneme sa.' a opäť pokračoval.
'O chvíľu príde mamka.' upozornila som ho a on sa konečne odtiahol.
'Začínam mať pocit, že už som mnou nechceš spať. Urobil som niečo vtedy zle? Alebo si to nechcela?' začal zo seba sypať otázky a ja som naňho zarazene pozerala.
'Vážne si myslíš, že som vtedy s tebou spala len preto, že si chcel?' opýtala som sa neveriacky.
'Nie, prepáč ak som sa ťa dotkol, ale pochop chýbaš mi.' povedal a chytil ma za ruku.
'Nič si nespravil zle a ja som to chcela, ale teraz pochop, že na to nie je vhodná chvíľa.' povedala som a len, čo som to dopovedala sa v mojich dverách zjavila mamina hlava.
'Sophie, si doma? Poď mi pomôcť s nákupom.' povedala skôr než zaregistrovala Liama.
'Ou...Ahoj, ty si už tu?' povedala, keď si ho všimla.
'Áno, prileteli sme ráno, chcel som Sophie prekvapiť, preto som jej povedal, že priletím až večer.' povedal a usmial sa na mamku. Tá sa tiež len usmiala a zmizla.
'Poď ideme po ten nákup.' povedala som mu a ťahala ho dole k autu. Zvali sme všetky tašky a kufor zavreli. Dotrepali sme to všetko do kuchyne a povykladali na správne miesta.
'No vidíš, predstav si ak by nás pri tom mamka prichytila.' povedala som, keď som zavrela dvere od izby a zvalili sme sa na posteľ.
'Mala si pravdu, prepáč.' povedal a pozrel sa na mňa psími očami.
'A čo za to?' spýtala som sa. On ani neodpovedal a opäť ma začal bozkávať, no už nie tak ako predtým.
'Buď pripravená o siedmej po teba prídem.' povedal, keď sa po dlhej dobe odtiahol a zmizol v dverách. Ešte som počula ako zdravil mamke a už ho nebolo. Tak ten ma teda vie zaskočiť. A kamže to pôjdeme? Ani som sa ho nestihla opýtať na to, že čo si mám obliesť, no snáď bude moja voľba správna. Nakoniec som však čosi vyhrabala. Narýchlo si dala sprchu, obliekla sa, upravila a o 18:45 som vyšla z izby.
'Ty sa niekam chystáš?' opýtala sa s údivom mamka.
'Idem von s Liamom.' odpovedala som jej zatiaľ, čo som si naliala trochu čaju.
'A kedy sa vrátiš domov?' opýtala sa po chvíli.
'Asi budem spať u Liama, teda ak môžem.' doplnila som po chvíli, keďže som nevedela maminu reakciu.
'Ale dávajte si pozor.' povedala, no to už zvonil Liam a ja som mu bola nemierne vďačná, že skonči tento trápny rozhovor a ani nechcem vedieť ak by to pokračovalo.
'Ahoj láska.' povedala som, keď som nastúpila do auta k Liamovi.
'Ahoj.' nahol sa a dal mi bozk.
'Tak kam ideme?' povedala som, keď sme takto zotrvali už dlho.
'Sama sa dozvieš.' povedal a naštartoval a šli v ústrety Paríža. Prešli sme okolo Víťazného oblúka, Champs-Elyseés, no ešte stále som neprišla na to kam idem až keď sme zastavili neďaleko Eiffelovky mi to docvaklo. Liam vystúpil, otvoril mi dvere, následne zavrel a ruka v ruke sme sa vybrali pod Eiffelovku. No keď som zbadala ten rad, hneď mi úsmev zmizol z tváre.
'Čo a stalo, že si tak posmutnela?' opýtal sa ma Liam, keď si to všimol.
'Ale nič.' neodvážila som sa mu povedať prečo.
'Určite?' prikývla som. Chytil ma za ruku ťahal ma k vstupu pre rezervácie. Potom čo si o čom si pohovoril s jedným pánom nás ten pán pustil ďalej a onedlho sme sa ocitli pri vstupe do výťahu.
'Ako to?' opýtala som sa s úžasom.
'Niekedy je byť hviezdou výhoda, ale to málo kedy.' povedal a usmial sa. Konečne som sa usmiala aj ja, ale to už prišiel výťah a mi sme mohli nastúpiť. Keď sme sa pohli silno som stisla Liamovu ruku a on si viac pritiahol k sebe. Najedli sme sa a potom sme sa vybrali až úplne hore. Opäť som silno stískala jeho ruku a čakala kedy zastaneme. Vystúpili sme a pobrali sa k zábradliu. Tu hore bolo zima a tak mi Liam cez plecia prehodil svoje sako a objal ma zo zadu.
'Ďakujem.' vyslovila som po chvíli.
'Za čo?' opýtal sa ma.
'Že si ma sem vzal, že sme spolu, že ma ľúbiš a hlavne za to, že si tu so mnou.' začala som menovať, no to si ma už on otočil a pobozkal ma, tak krásne a dlho, že som chcela aby sa to nikdy neskončilo.
'To skôr ja tebe by som mal ďakovať.' povedal napokon.
'Milujem ťa.' odpovedala som mu len a opäť ho pobozkala.
'Aj ja teba milujem.' povedal. Pobudli sme tam ešte dlho. Pofotili sme nielen seba ale aj Paríž a všetko, čo sa len dalo. Potom sme zišli dole, nasadli do auta a viezli sa ulica nočného Paríža.
'Ideš domov?' spýtal sa.
'K tebe.' odpovedala som mu jednoslovne a usmiala sa. Tiež sa spokojne usmial na chvíľu mi stisol ruku, kým sme stáli na červenú. Potom, čo sme sa dostali k hotelu sme hneď vybehli hore a po dlhom čase prežili krásnu noc s tým druhým..

   

Ours 32

Wuuuuuááááhaaaa! Nad 300 návštev za deň?!? :O Nenormálne ste ma potešili a hlavne Dominika, vďaka za zdieľanie, veľká vďaka veľmi si to cením. Nevieš si predstaviť jak si ma potešila. Veľmi Ďakujem ♥ Napíš mi prosím do komentu svoju stránku na FB ;) A keď už ste ma tak potešili, tak som vám aj časť napísala, aj ke´d možno, nie tak dobrú, but Enjoy it! :)

Sophie

Je 26teho apríla, čo znamená, že už dnes večer prídu chlapci do Paríža. Neskutočne sa teším, keď Liama konečne vystískam a vybozkávam, no teraz musím vstávať, idem do školy.

Dobré ránko láska! :* prišla mi esemeska od Liama. Hneď ako som si to prečítala som sa pousmiala a vbehla do kúpelne, aby som sa umyla. Keď som z nej vyšla odpísala som Liamovi a začala prehrabávať skriňu a vyberať, čo si oblečiem.
Po dlhom pobyte v izbe som sa dostala do kuchyne, kde na mňa čakali raňajky v podobe bagety a čajíka, ktorý som s radosťou prijala.
'Oci? Ty dnes nepracuješ?' opýtala som sa prekvapene, keď vošiel do kuchyne.
'Ale áno, ale dnes musím niečo vybaviť, tak ťa rovno hodím do školy.' povedal a chystal si veci.
'Óóó dokedy budem mať takéto výhody?' spýtala som sa s údivom.
'Len dnes ráno.' povedal a zasmial sa.
'Hmmm...Vďaka, tati.' on sa zasa len zasmial a ponáhľal ma k odchodu, keďže som ešte stále jedla moju bagetu. Desiatu, ktorý mi tiež pripravil som hodila do tašky a spoločne s bagetou v rukách som nastúpila do  auta, v ktorom som ju celú zjedla, bez ohľadu na to, že až ľuďom na okolo tiekli slinky.
'Ahoj Sophie!' zvolala Kim, keď ma videla ako som vošla do sály.
'Ahoj Kim!' zvolala som veselo a objala ju. Kim, celým menom Kimberly Finn je osoba, s ktorou som si na tejto školy najviac sadla a môžem povedať, že sa z nás stali celkom dobré kamarátky.
'Tak ako?' spýtala sa.
'Dobre, čo ty, čo sa chystáš robiť cez víkend?' spýtala som sa.
'Tiež v pohode a cez víkend sa ani budem učiť náuku, keďže nás čaká tá písomka.' dopovedala s otráveným výrazom, no to už vošla do sály profesorka a my sme zaujali svoje pozície.
Práve dozneli tóny poslednej skladby na dnes a všetci sme zaujali záverečné pozície. Všetci si začali brať veci a odberali sa do šatní. Práve som chcela odísť aj ja, no pri dverách som si niekoho všimla. Len tak ležérne opretého o zárubňu ma sledoval.
'Liam.' vyšlo zo mňa zarazene.
'Liááááááááááám!' skríkla som a rozutekala sa jeho smerom, keď som si uvedomila, kto tu je.
'Sophie, chýbala si mi!' povedal, keď ma zovrel náručí.
'Ty mne viac!' povedala som a konečne som si vyslúžila, ten bozk, na ktorý som čakala 4 mesiace. Hneď na to ma opäť objímal a opäť bozkával.
'Ehmm...' odkašľal si niekto pri nás. Obaja sme sa strhli a obzreli sa, kto nás to ručí.
'Prepáčte pani riaditeľka.' povedala som a odtiahla sa od Liama.
'To je v poriadku, vidím, že ste sa dlho nevideli.' povedala a chystala sa na odchod.
'Dobrý deň, pani Stomster, som Liam Payne, volal som vám vtedy ohľadom Sophie.' začal Liam.
'O áno...teší ma mladí muž.' podala mu ruku.
'Ja chcel som sa vás spýtaˇ, či dnes už Sophie nemôžem vziať preč.' spýtal sa opatrne.
'No, že ste to vy a že je Sophie taká šikovná, tak máš dnes už voľno.' povedala a usmiala sa na nás.
'Vďaka, pani riaditeľka.' stihla som na ňu zavolať ešte pred tým, než odišla. Potom som sa rýchlo osprchovala obliekla a vyšla k Liamovi a spoločne ruka v ruke sme sa vybrali v ústrety Paríža.
'A kam teraz?' otočila som sa s úsmevom na Liama.
'To by som chcel vedieť aj ja!' povedal a zasmial sa.
'Tak na čo si ma potom vypýtal zo školy?' povedala som naoko urazene, no v podstate som si ho len tak doberala.
'Nehovor mi, že sa ti nepáči to, že tam nie si!' povedal a nosom sa čuchol a ten môj.
'A čo ak poviem, že som....' nedokončila som.
'Tak spravím toto.' prerušil ma a vášnivo ma pobozkal.
'Ja potom zmením názor.' povedala som a opäť sa pritisla k nemu. Potom sme pokračovali v ceste a zapadli sme v prvej reštaurácií, v ktorej bolo voľné miesto, keďže bol čas obeda. Objednali sme si a najedli sa do popuku až sme len tak oddychovali na stoličke a popíjali teplý čajíček.
'Ideme k nám?' spýtala som sa po chvíli.
'Hmmm....nie, niekde ťa vezmem.' povedal a usmial sa.
'A kam?' vyzvedala som.
'Nebuď taká zvedavá a nechaj sa prekvapiť.' povedal, vstal, zaplatil potom ma chytil za ruku a stopol prvého taxíka, ktorý tadiaľ prešiel. Viezli sme sa kdesi do obývanej časti. Vystúpili sme pred jednám z komplexov a vyviezli sa na štvrté poschodie. Liam následne zazvonil na dvere.
'Kto je?' ozval sa slabý výkrik z druhej strany dverí.
'Ja.' zakričal Liam a už bolo počuť otváranie dverí.
'Liááám a Sophiéééé!' skríkla, keď chcela skočiť na Liama a skočila rovno na mňa.
'A mňa nevystíškaš?' spýtal sa smutne Liam.
'Jasné, že hej!' povedala a už stískala pre zmenu jeho.
'Ahoj braček, Sophie!' pozdravila nás Ruth a objala nás. Následne nás usadila do obývačky, kde nám malá Sophie predvádzala kadečo a my sme sa dosť dobre nasmiali. Pobudli sme tam ešte dve hodiny a potom sme sa pobrali k nám.

Ours 31

Také omáčky bez ničoho, no posúvam sa. Je to len taký opis pocitov či jak to nazvať, ale ďalšia časť už bude riadna, keďže som to posunula, dúfam, že tie omáčky prežijete. Aj u vás tak krásne sneží? :3 Včerajší deň, ci ta to bola pecka! Och....Enjoy it! :)

Potom, čo som sa vrátila do Paríža mi Liam poslal adresu školy, na ktorú mám nastúpiť. Rodičia boli spočiatku zaskočení a trocha proti, že ako to, že ja tancujem, no väčšmi tým, že som to prijala, no čo som mala robiť? Nakoniec mi to však schválili, za čo im bola nesmierne vďačná a aj napriek tomu, že mi chýbal Liam mi to vyčarilo úsmev na tvári. Hneď na druhý deň som si privstala a vydala sa na adresu, ktorú mi poslal. Doviedla ma k starej zachovanej budove, až sa mi to zdalo trochu čudné. Hneď ako som vošla som zbadala vrátničku a tak som sa jej opýtala na riaditeľku školy ako som sa stihla vopred informovať. Naviedla ma na správnu cestu a ja som nakoniec trafila. Tam som zastihla sekretárku, ktorá mi povedala že má pani riaditeľka očakáva. Posledný krát som sa nadýchla a zaklopala som na mohutné drevené dvere, za ktorými by mala sídliť pani riaditeľka.
'Vstúpte!' počula som s druhej strany a tak som stlačila kľučku a pomaly vošla dnu.
'Dobrý deň, pani riaditeľka. Volám sa Sophie Martin a mala...' začala som, no prerušila ma pani riaditeľka.
'Dobrý Sophie. Áno viem, kto ste už vás čakám. Posaďte sa.' ukázala na kreslo pred jej stolom. Pohodlne som sa usadila v kresle a čakala, čo bude ďalej.
'Volal nám pán Payne a žiadal nás, aby sme vás zaradili medzi normálnych žiakov, tak tiež hovoril, že   ste veľmi dobrá, no potrebujete doučiť. A tak sme sa rozhodli, že vás zaradíme k prvákom, no budete mať špeciálny študijný plán, teda aspoň na teraz.' na chvíľu sa odmlčala.
'A aký bude ten študijný plán?' zaujímalo ma.
'V podstate celý deň strávite v sále. Spolu so spolužiakmi, no keď sa oni odoberú na teoretickú časť vy budete v sále stále s nejakým s vyučujúcim tanca, aby ste sa zdokonalili. Verím, že ste šikovná a teoretickú časť sa doučíte doma, teda aspoň dovtedy, kým nebudete na rovnakej úrovni.' týmto ukončila nás rozhovor. Povedala, že na dnes to je všetko, ukázala mi skrinku, dala mi učebnice a nakoniec mi povedala, že sa uvidíme zajtra.
Hneď na druhý deň som sa zoznámila s celou triedou a musím povedať, že to boli na prvý pohľad fajn ľudia. A ak aj mal niekto s niekým problém, tak sa s ním nestretával, no keď musel bol milý a to sa mi tu páčilo. V sále som to ťahala každý deň a každý deň sa mi to zdalo, lepšie a lepšie, dokonca to vraveli aj profesori. Neraz sa na mňa prišla pozrieť pani riaditeľka a rozhodla, že od apríla už budem chodiť ako normálna žiačka a nie ako žiačka s vlastným učebným plánom. Liama to tiež potešilo a písal mi esemesky každý deň, keďže nie vždy mi stihol zavolať aj vďaka môjmu učeniu, no zvládame to a zajtra by mali chalani priletieť tu do Paríža, kde budú mať koncert. Ani sama neviem popísať ako veľmi sa na nich teším no najviac na Liama. Čo je pochopiteľné.

Liam
Hneď čo som sa vrátil do Londýna som vybavil Sophie školu, zbalil sa a večer sme už leteli do Ameriky. Už vtedy mi chýbala a to bol ešte len začiatok. Myslel som na ňu stále, no voľného času bolo málo, ale aj tak som jej písal každý deň ako som len mohol. Často sa mi podarilo zavolať jej čomu som sa nesmierne tešil, keďže som počul jej hlas alebo ju videl cez webku. Musela sa veľa učiť, no aspoň bola zamestnaná školou a nemusela sa trápiť bezo mňa, aj keď mi chýbala. Videl som na nej, že je šťastná z tej školy a ja som bol o to rád, že je šťastná. Stále mi rozprávala ako ju chvália a ako sa jej darí. Vedel som, že to je to čo ju napĺňa a to čo ju pre ňu to pravé a ja som ju v tom podporoval. Potom som jej zas ja rozprával o chalanoch a o koncertoch a tom neskutočnom množstve fanyniek, akcií a všetkom čo sa okolo mňa deje. Bola rada, že sa nám darí, no vždy keď sme sa lúčili bola smutná. Aj ja som bol, no stále som sa nejako premohol a hľadal tie správne slová, aby nebola taká smutná.
A tiež som vám zabudol povedať, že sa deň potom objavili fotky z letiska, keď ma vyprevádzala. Počas celej Ameriky som nič nepotvrdil ani nevyvrátil,  nechal som ich čakať. Čakal som na Paríž, tam sa to dozvedia až tam. Bude to prekvapenie nie len pre nich, ale aj pre Sophie. Vedela o tom aj ona, no neviem, či znesie to čo nastane potom. Budem to musieť ešte nejak premyslieť.
Zajtra sa totiž vraciame do Paríža. Do mesta kde som spoznal svoju lásku. Moju sladkú Sophie...

Fotka vyjadruje skôr moje pocity ako poviedka, but I love walking in the winter! ♥

Ours 30

V celku čudný deň. Veľmi šťastná z kompára, zamrznutá jak dedo mráz a to najpodstatnejšie zmätená ako ešte nikdy a to už je čo povedať :'( But Enjoy it! :)

Ráno som sa zobudila v jeho tesnom objatí. Ešte spal a tak som len z nočného stolíka vybrala mobil a skontrolovala čas. 10:13. No super, zaspali sme.
'Liam, zlatko vstávaj!' budila som ho, no ani tak ani tak nezobudil sa.
'Liam, zaspali sme vstávaj!' už som pomaly kričala a on sebou ešte stále nepohol. Zrazu sa však prevalil na mňa a bozkával ma.
'Liam, musíme ísť!' povedala som pomedzi bozky.
'Mne sa nechce, chcem ostať tu a s tebou!' povedal a neodtrhol sa odo mňa.
'Ja viem, ani mne sa nechce, no keď musíš.' povedala som a vstala som z postele.
'Koľko je vlastne hodín?' spýtal sa Liam a tiež vstal.
'10:21.' odpovedala som, zatiaľ čo som na seba natiahla šaty zo včera.
'Hmmm.....ešte, že som už zbalený.' povedal a zívol si.
'Tak to máme fakt šťastie, že sme sa už vopred zbalili. Každopádne ja mám ešte čas.' aspoň trochu som ustlala paplóny a ešte raz sa poobzerala, či máme všetko. Nakoniec som sa obula a vyšli sme vonku. Nešli sme však k východu. Liam zabočil do reštaurácie.
'Neponáhľame sa?' zdvihla som obočie.
'Nie, raňajky v pohode stihneme.' povedal a žmurkol na mňa. Chytil ma za ruku a ťahal k stolu.
'Tak čo si dáš?' usmial sa na mňa spoza jedálneho lístku.
'A ty?' vrátila som mu to.
'Ja si dám to čo ty!' prinútil ma k výberu.
'V tom prípade si dám ja to isté čo ty!' víťazoslávne som naňho vyplazila jazyk, no to k nám už mieril čašník. Objednal nám typické anglické raňajky s čím som nemala problém, keďže som od včerajška dobre vyhladla.
'Dúfam, že som vybral dobre.' zaškeril sa, keď uvidel ako som sa do toho pustila.
'Lepšie si ani nemohol.' odpovedala som s plnými ústami a ďalej jedla. Po výdatných raňajkách Liam zaplatil a my sme sa mohli vybrať k auto, ktoré sa ani nepohlo z miesta, na ktorom bolo zaparkované. Domov sme dorazili niečo po 11tej a hneď sme sa aj rozlúčili. Ja som sa šla ukázať domov, že mi nič nie je a on si šiel po veci a samozrejme rozlúčiť sa s rodinou.
'Som domá!' zakričala som do útrob domu.
'Ale nehovor!' vyšla s kuchyne mama.
'Kde si bola doteraz?' spýtala sa zvýšeným hlasom.
'S Liamom.' povedala som a prešla som do kuchyne, kde stála babka.
'Ale čo ste robila a kde ste boli!' prišla za mnou.
'Boli sme sa prejsť a potom sa nám už nechcelo ísť domov, tak sme šli do hotela.' snažila som sa vysvetliť.
'Nerob zo mňa debila, ja viem veľmi dobre čo ste tam robili!' skríkla.
'Ale Elizabeth nekrč na ňu, veď si bola rovnaká.' uzemnila mamu babka.
'Ale...aspoň mohla zavolať.' povedala nakoniec.
'Ja zabudla som...prepáč.' povedala som napokon.
'Nie ty mne prepáč, že som na teba tak vybehla.' jej správanie ma prekvapilo.
'To je v pohode. Chápem ťa, bojíš sa o mňa.' usmiala som sa a vydala sa do izby. Obliesť si niečo pohodlnejšie ako tieto šaty. Hneď potom som zbehla dolu a vydala sa za Liamom. Nech s ním môžem byť čo najdlhšie. Práve nakladal kufre do auta.
'Už ideš?' spýtala som sa smutne.
'Musím.' povedal a zdvihol hlavu ku mne.
'Keď musíš.' povedala som skleslo.
'Ale no ták. Prosím nebuď smutná. Robíš mi to tak ťažké. Vieš, že ťa milujem najviac na svete a budeš mi chýbať, no prosím usmej sa kvôli mne.' povedal a bozkal ma.
'Nedá sa to, proste nemôžem na to ani pomyslieť. Tak veľmi ťa milujem, že to bez teba nevydržím. Už teraz keď som sa bola prezliesť si my chýbal. Neviem či to zvládnem.' stiekla mi po líci slza. On mi ju len nežne utrel a znova ma bozkal. Objímal ma tak silno, že som myslela, že ma rozpučí.
'Ehm...ideme?' vyšiela z domu Liamova mamka spolu s Ruth a Nicole.
'Jasné.' povedal Liam a odtrhol sa odo mňa.
'Sophie, poď s nami ak chceš.' zvolala Nicole.
'Tak teda dobre.' povedala som a nastúpila do auta k Liamovi. Celú cestu ma jednou rukou držal za ruku a druhou tak silno tisol k sebe ako by ma už nechcel nikdy pustiť. Na letisko sme prišli v časovom predstihu. Zatiaľ čo Liam vybavil posledné som vypila aspoň teplý čaj, keďže mi bola fakt zima. Potom čo sa vrátil silno objal obe sestry a mamku. Napokon podišiel ku mne a objal ma ešte silnejšie než doma.
'Budem sa ti snažiť písať a volať čo najčastejšie to pôjde.' povedal po chvíli.
'Sľúb mi len, že na mňa nezabudneš.' prehovorila som.
'Nezabudnem nikdy.' povedal a pobozkal tak vášnivo ako ešte nikdy.
'Liam, mal by si ísť.' napomenula ho mamka, keď ohlásili jeho let.
'Už idem.' povedal a vrátil sa ku mne.
'Milujem ťa, veľmi.' chytil moju tvár do rúk.
'Aj ja ťa milujem.' povedala som a posledný raz ma pobozkal, potom sa už odtrhol a vydal sa k vchodu. Posledný krát mi zakýval. Usmial sa a potom sa už stratil v lietadle. Slzy si už dávno našli cestu von a nevidela som pre nich ani poriadne na cestu. Nicole s Ruth ma objali a vydali sme sa k autu. Dorali sme domov, Rozlúčila som sa aj s nimi a šla som si zabaliť posledné veci. Večer sme už s mamou, ockom a Chrisom stáli na letisku a lúčili sa so statrkími, presne tak ako som sa predtým lúčila s Liamom...

Tu sa viac hodí Winter love, but text je super. :)